Preskočiť na obsah

MP4

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

MP4 (formálne MPEG-4 Part 14) je formát súborov (nazýva sa ako kontajner) špecifikovaný v medzinárodnom štandarde ISO/IEC MPEG-4 (ISO 14496-14).[1] Tento formát je postavený na všeobecnom formáte súborov špecifikovanom v ISO 14496-12 (12. časť MPEG-4 štandardu). Používa sa primárne na ukladanie médií definovaných skupinou MPEG (MPEG = Motion Picture Experts Group), ale dá sa použiť aj na iný obsah (napríklad Apple Lossless, Dirac a veľa iných). Jedinou príponou, ktorú pre tento formát definuje samotná norma, je .mp4.[2]

MP4 umožňuje streamovanie po internete. Umožňuje aj spájanie viacerých audio a video prúdov do jedného súboru, spolu s titulkami alebo statickými obrázkami. Ako začiatočný bod na vývoj formátu MP4 sa použil formát súborov Apple QuickTime, ktorý bol zverejnený v roku 2001.[3] Aj keď sa MP4 stále podobá na formát QuickTime, vo veľa rozličných oblastiach ho zlepšili.

Do MP4 sa dá uložiť skoro ľubovoľný obsah, ale z príčiny kompatibility sa odporúča každý formát zaregistrovať u registračnej autority, ktorá je podľa ISO/IEC 14496-12 spoločnosť Apple Computer Inc. Najčastejšie používané formáty v kontajneri MP4 sú tieto:[4]

Štruktúra a metaúdaje

[upraviť | upraviť zdroj]

Súbor MP4 je zložený z blokov údajov nazývaných atómy (angl. boxes). Atóm moov obsahuje údaje potrebné na prehrávanie, napríklad rozlíšenie videa, snímkovú frekvenciu, orientáciu obrazu a vlastnosti zobrazenia. Môže sa nachádzať na začiatku aj na konci súboru; ak je umiestnený na konci a súbor je neúplný (skrátený), video sa nedá prehrať.[6] Okrem metaúdajov definovaných samotnou normou môžu súbory MP4 obsahovať aj metaúdaje vo formáte Extensible Metadata Platform (XMP).[2]

Prípony súborov

[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré z používaných prípon súborov vo formáte MP4 sú:

  • .mp4 - oficiálna prípona, používaná na audio aj video
  • .m4a - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na audio súbory (AAC, Apple Lossless)
  • .m4b - prípona používaná na audioknihy a podcasty, ktoré obsahujú aj metaúdaje ako značky kapitol, obrázky a odkazy
  • .m4r - prípona, ktorú pre zvonenia používa Apple iPhone
  • .m4v - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na video súbory (MPEG-4 video)
  • .m4p - prípona zavedená spoločnosťou Apple a používaná na audio súbory chránené DRM technológiou FairPlay, ktoré sa predávali cez iTunes Store

Existuje veľa ďalších kontajnerových formátov súborov založených na všeobecnom multimediálnom formáte súborov definovanom v MPEG-4 Part 12, no tieto sa odlišujú podporovanými typmi obsahu. Napríklad:

  • .3gp, .3g2 - používané v mobilných telefónoch tretej generácie, súbory môžu obsahovať aj neštandardný obsah (H.263, AMR, TX3G)
  • .mj2 - formát pre video kompresiu Motion JPEG 2000

Konverzia

[upraviť | upraviť zdroj]

Opätovné kódovanie (transkódovanie) je potrebné vtedy, keď zdrojový súbor obsahuje kodek, ktorý sa v kontajneri MP4 nepoužíva alebo ktorý cieľové zariadenie nedokáže prehrať; typické je to pri prevode z kontajnerov ako AVI alebo Matroska. Pri transkódovaní medzi stratovými kodekmi však vždy dochádza k istému zhoršeniu kvality obrazu. Pri prevode súborov určených na prehrávanie cez internet sa navyše atóm moov presúva na začiatok súboru.[7] Keďže MP4 aj formát súborov QuickTime (prípona .mov) vychádzajú z rovnakého základu, prevod medzi nimi väčšinou nevyžaduje opätovné kódovanie obsahu: obrazové a zvukové prúdy sa iba prekopírujú do nového kontajnera (tzv. remultiplexovanie, angl. remuxing).[8] Keďže sa pritom vynecháva dekódovanie aj kódovanie, takýto prevod je rýchly a nemení kvalitu záznamu.[7]

História

[upraviť | upraviť zdroj]

MPEG-4 Part 14 je konkrétnym prípadom všeobecnejšej normy ISO/IEC 14496-12 (MPEG-4 Part 12: ISO base media file format), ktorá priamo vychádza z formátu súborov QuickTime. MP4 je s ním v podstate zhodný, navyše však formálne špecifikuje podporu počiatočných deskriptorov objektov (Initial Object Descriptors) a ďalších prvkov MPEG-4.[3][2]

Prvá verzia formátu súborov MPEG-4 bola zverejnená v roku 2001 ako ISO/IEC 14496-1:2001, čo bola revízia špecifikácie MPEG-4 Part 1: Systems z roku 1999.[9] V roku 2003 ju nahradila samostatná norma MPEG-4 Part 14: MP4 file format (ISO/IEC 14496-14:2003), označovaná aj ako verzia 2 formátu súborov MPEG-4; tá úplne nahradila 13. kapitolu normy ISO/IEC 14496-1, v ktorej bol formát súborov pre obsah MPEG-4 špecifikovaný dovtedy.[1][2] Formát MP4 bol následne zovšeobecnený do normy ISO/IEC 14496-12:2004, ktorá definuje všeobecnú štruktúru súborov s časovo viazanými médiami a slúži ako základ pre ďalšie formáty tejto rodiny (napríklad MP4, 3GP alebo Motion JPEG 2000).[10]

Druhé vydanie normy ISO/IEC 14496-14 vyšlo v roku 2018 a tretie v januári 2020.[11]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 ISO/IEC 14496-14:2003 – Coding of audio-visual objects – Part 14: MP4 file format [online]. ISO, 2003, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. 1 2 3 4 MPEG-4 File Format, Version 2 [online]. Library of Congress, 2023-04-25, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 Apple. Classic Version of the QuickTime File Format Specification [online]. 2001, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. Archivované 2009-08-28 z originálu. (po anglicky)
  4. ↑ The 'MP4' Registration Authority – Codecs [online]. [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. Archivované 2023-10-07 z originálu. (po anglicky)
  5. ↑ Encapsulation of Opus in ISO Base Media File Format [online]. 2018-08-28, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. Archivované 2019-01-06 z originálu. (po anglicky)
  6. ↑ LEVKOV, Maxim. Understanding the MPEG-4 movie atom [online]. Adobe Developer Network, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. Archivované 2021-01-30 z originálu. (po anglicky)
  7. 1 2 VETRO, Anthony; Charilaos Christopoulos; Huifang Sun. Video transcoding architectures and techniques: an overview. IEEE Signal Processing Magazine, 2003, roč. 20, čís. 2, s. 18 – 29. DOI: 10.1109/MSP.2003.1184336. (po anglicky)
  8. ↑ MOV to MP4 Convertion [online]. Guru, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ MPEG-4 File Format, Version 1 [online]. Library of Congress, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ ISO/IEC 14496-12:2008 – Coding of audio-visual objects – Part 12: ISO base media file format [online]. ISO, 2008, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. ↑ ISO/IEC 14496-14:2020 – Coding of audio-visual objects – Part 14: MP4 file format [online]. ISO, 2020-01, [cit. 2026-08-17]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=MP4&oldid=8357356“